Metafora

Ten cintorin bol tvojim napadom.
Zbezne som prezrela instrukcie, no nakoniec som tak, ako vzdy, isla na vlastnu past.
Cesta bola dlha a matuca.
Vlnila sa v tieni stromov, zarastena papradim,
a ked sa mi uz zdalo, ze som v cieli, uzka hrdzava brana bola zamknuta.
Nahliadla som dovnutra a videla, o co pridem, ak to teraz vzdam.
Na(ne)stastie som dost tvrdohlava.
Vytrvalo som kracala dalej.

O nieco neskor som sa skusila dostat dnu nasilim, preliezt mur na mieste, kde je nizsi.
Take jednoduche.
No viem, ze takto to nefunguje.
Netuzim si pri pade zlomit nohu,
nechat sa vyhodit spravcom,
alebo uviaznut vo vnutri a uz nikdy nenajst cestu von.
Tak ako na to?

Vacsinou som na to prilis hrda, ale uz mi nezostavalo vela moznosti.
Spytala som sa na cestu.
Ani dotycny nevedel presne, a moja otazka ho zaskocila.
Ale snazil sa poradit.

A tak som tu, stojim pred vchodom a citam varovne napisy.
Napriek vsetkemu sa zda, ze to bude fajn prechadzka.
Nebojim sa vkrocit, ale ak ma tu nechces,
povedz mi to rovno.


Koniec koncov, bol to tvoj napad.