Nech zije verejna doprava!

Dnes som v autobuse cestou domov mala to "potesenie" sledovat na sedadle predo mnou prejavy naklonnosti jedneho strasne, ale fakt ze strasne zalubeneho paru. Teda, ak by sa termin 'prejavy naklonnosti' rovnal 'milostnej predohre'. Fakt. Nie som zatrpknuta ani neziarlim, naopak, vacsinou mi pohlad na dvojice tuliace sa k sebe zdvihne naladu, a niekedy sa dokonca sama pre seba pousmejem. Skor ako naladu mi to vsak tentokrat dvihalo zaludok. Zatial som nedospela do stadia, v ktorom by som bola schopna a ochotna stat sa svedkom milostneho aktu priamo v prostriedku verejnej dopravy. Krotte sa, ludia! Jasne, otazka znie: "Preco si sa tam teda pozerala?" Neverili by ste, ale take periferne videnie, to je vam velmi srandovna vec. A niekedy aj zakerna. Takze aj sebemensia snaha z mojej strany vyhnut sa nahlemu vciteniu sa do roly voyeura stroskotala. Nevadi, vsak to trvalo "len" tristvrte hodinku.

Ale aby som to vyvazila, dnes som zazila v trolejbuse bratislavskej MHD aj jednu fajn vec. Cestou z Rajskej na Nivy sedela nedaleko mna taka babicka ako z rozpravky. Mala sedive vlasy zopnute zelenou celenkou a v ruke drzala utlu knizocku, z ktorej si vacsinu cesty citala. Na tom by nebolo nic zvlastne, ale jej sa ta knizka tak nenormalne pacila, ze sa cely cas tak dobrosrdecne usmievala. Tak akosi detsky, naivne, az mi z toho bolo dobre na dusi. Ach jaj...

Dost bolo pribehov na dnes vecer, idem si uvarit caj.