Bastardi
Ked som 21.12. podvecer dokoncila vianocne nakupy, mala som fakt radost. Kazdy jeden darcek sa mi zdal ako stvoreny pre jeho buduceho majitela a uz som sa nevedela dockat, ako ich o par hodin budem balit. Predtym ma vsak este cakal triedny predvianocny vecierok - varene vino na vianocnych trhoch a potom nejaky pub alebo co. Vsetko islo fajn, party sa krasne vydarila, dokonca nas dorazilo viac, ako sme cakali. Ked vsak prisiel cas na to, aby som zdrhla na posledny vecerny autobus, zostala som neprijemne prekvapena - spod lavice v pube Manana zmizol moj skolsky batoh spolu so vsetkymi nakupenymi darcekmi. Pociatocny sok vystriedala malilinka nadej, ze ho len niekto presunul alebo schoval. Ked som ho vsak spolu s ostatnymi ani po desiatich minutach krvopotneho hladania neobjavila, vedela som, kolka bije. Kamaratke totiz batoh zmizol tiez. Ja som si nastastie kluce, mobil aj penazenku dala do bundy na ine miesto, cize som koniec koncov tak vela nestratila. Kamaratku ale cakala vymena vsetkych zamkov. Po zhodnoteni situacie nas obe vzala ina kamaratka na najblizsiu policajnu stanicu na Obchodnej, aby sme to aspon nahlasili. Ha, a tym sa to urcite skonci... Hodinku sme si posedeli pred dverami kancelarie, akoby mali policajti kopec roboty, no ked nas po jednom volali dnu, zistili sme, ze im v telke bezi nejaky akcny film. Nevadi, aspon ze sa nakoniec rozkyvali. Kym sme vsak este cakali pred dverami, prisiel kradez nahlasit aj jeden chalan (vraj mu batoh zmizol, ked bol v McDonalde) a o chvilu po nom aj jeden parik s tym, ze babe ukradli kabelku priamo spoza chrbta. Ocividne to bol akysi zatah. Vo stvrtok vecer. Pred Vianocami. A tu sa dostavam k pointe. Ja chapem, ze pred Vianocami si treba prilepsit, a ze nejaka ta tisicka navyse potesi, ale moja chapavost nesiaha az tak daleko, aby som vedela akokolvek racionalne pochopit takychto hajzlov. To su na tom fakt tak zle, ze musia okradat inych, tiez nie neviemako prachatych spoluobcanov? Vsak sme ludia! To tie prachy fakt TAK STRASNE potrebovali? Nenachadzam slov... Proste ma to kvalitne nasralo. Na tie darceky by som moznoze aj zabudla, nech si ich maju, ale slohli mi cely batoh, s vecami do skoly, poznamkami, knihami z kniznice, diarom s dolezitymi datumami... Teraz zase zhanat poznamky, novy batoh a vsetky pomocky do skoly - si pripadam ako v septembri - navrat do skoly po prazdninach. A najvtipnejsie na tom je, ze tieto vsetky veci ani nepotrebovali, ze pravdepodobne lezia niekde v smetiach alebo uz na smetisku, a mne len skomplikovali zivot.
Nechcela som na Vianoce len prijimat, a tak som sa v piatok znova vydala na lov. Ani jeden z povodnych darcekov sa mi uz ale nepodarilo kupit. Piatkove poobedie som teda zase zabila v obchodoch, a kupila som jeden jediny. A tak, na poslednu chvilu ako uplny zufalec, som vsetko pozhanala az v sobotu. Na nakupnom zatahu som stretla spoluziaka, ktory tam vtedy vecer bol a vsemozne mi pomahal s hladanim batoha, aj ked som uz stratila nadej. V sobotu mi povedal krasnu vec: "Ja by som sa na tie darceky na tvojom mieste uz radsej vykaslal. Ved su to len symboly..." Ano, chcela som nimi ludom spravit radost, ale on mal koniec koncov pravdu. V tom svojom egocentrickom zufalstve som myslela len na to, o co som prisla ja, a vobec mi nedoslo, bez coho sa na Stedry vecer musia zaobist ini ludia. Niektori sa zidu pri stole v mensom pocte ako minuly rok, pretoze jeden z nich sa uz tychto sviatkov nedozil. Niektori mozno budu radi, ze aspon na Stedry den budu mat teplu veceru. Niektori pod stromcekom nenajdu darceky, a niektori mozno nebudu mat ani ten stromcek...
Nechcela som na Vianoce len prijimat, a tak som sa v piatok znova vydala na lov. Ani jeden z povodnych darcekov sa mi uz ale nepodarilo kupit. Piatkove poobedie som teda zase zabila v obchodoch, a kupila som jeden jediny. A tak, na poslednu chvilu ako uplny zufalec, som vsetko pozhanala az v sobotu. Na nakupnom zatahu som stretla spoluziaka, ktory tam vtedy vecer bol a vsemozne mi pomahal s hladanim batoha, aj ked som uz stratila nadej. V sobotu mi povedal krasnu vec: "Ja by som sa na tie darceky na tvojom mieste uz radsej vykaslal. Ved su to len symboly..." Ano, chcela som nimi ludom spravit radost, ale on mal koniec koncov pravdu. V tom svojom egocentrickom zufalstve som myslela len na to, o co som prisla ja, a vobec mi nedoslo, bez coho sa na Stedry vecer musia zaobist ini ludia. Niektori sa zidu pri stole v mensom pocte ako minuly rok, pretoze jeden z nich sa uz tychto sviatkov nedozil. Niektori mozno budu radi, ze aspon na Stedry den budu mat teplu veceru. Niektori pod stromcekom nenajdu darceky, a niektori mozno nebudu mat ani ten stromcek...
Neprisla som o tak vela. Vsetko z toho, co som stratila, sa da nejako nahradit. Kiezby som "obetou" toho batoha mohla aspon na Stedry den spravit vsetkych ludi stastnymi.
Ach, aka som nechutne romanticka...
