Linoleum, umele osvetlenie, rady uzkych skriniek po chodbach.... a strelba. Obraz typickej americkej skoly? Zda sa, ze v dnesnej dobe ano.

Pred par dnami som na filmovom festivale videla snimku Slon (Elephant), ktoru natocila legenda americkej nezavislej kinematografie Gus van Sant, a priznam sa, uz davno mi v kine nebolo tak zle od zaludka. Nemala som traviace problemy, len som sa jednoducho citila zufalo z toho, coho je niekto schopny sa dopustit na inej ludskej bytosti. S chladom a bez lutosti vziat ludsky zivot, akoby to bola pocitacova hra... Reziser sa totiz inspiroval asi najznamejsim pripadom strelby na skole v USA z roku 1999 - masakrom na strednej skole v Columbine. Nedaval odpovede, neanalyzoval, len digitalnou kamerou natocil jeden (ne)obycajny den v zivote americkej strednej skoly - den, ktory mnohym jej ziakom zmenil alebo ukoncil zivoty. Prave pouzitie rucnej digitalnej kamery robi tento film autentickym; dlhe zabery toho, ako niekto len tak kraca po chodbe mnohych irituju a nudia, ale ja som nic podobne necitila. Pacilo sa mi byt pozorovatelom, stat sa akoby neviditelnym svedkom tejto udalosti z viacerych uhlov pohladu. Tiez bolo fajn, ze film sa nezameral ani tak na samotny akt nasilia ako na to, co sa pred nim dialo, ako ten den prebiehal. To, aky sa zdal byt vsedny a nakoniec prerastol v tragediu bolo vlastne upozornenim na to, aka tenka je hranica, ako malo staci...

Od zaciatku som vedela, ako sa to skonci a ze ma ziadny happyend necaka. Napriek tomu som cely film sledovala so zatajenym dychom a v napati. Silny filmovy (a ludsky) zazitok.