
>>>> Uvod pre nezasvatenych <<<<
"Mili stvrtaci!
Viem, ze posledny rok nebol co sa tyka vzajomnych vztahov 4IB-3IB vobec idealny. Tak trochu ma mrzi, ze sme, resp. niektori z nas, nenaplnili vase predstavy a ze nevrazivost k MYP sa prejavila na vasom celkovom pristupe k tretiakom. Ano, ste posledni "echt" a.k.a. povodni ajbici. Veci sa menia, a komorna atmosfera tohto "elitarskeho" studijneho programu s vami odchadza. Vy ste si ju este mali sancu uzit a to vam trocha zavidim :) Prave ona bola totiz jednym z hlavnych predpokladov na blizsie vztahy stvrtakov a tretiakov, a uz je tentam, kedze 120 ludi, ktori budu odteraz kazdy rok ajbikmi, nema sancu mat k sebe nejako extremne blizko. Tak, ako ste si vy rozumeli s niektorymi terajsimi piatakmi, chceli sme si aj my rozumiet s vami (viem, ze nehovorim len za seba). A je skoda, ze vela mojich spoluziakov vas takmer vobec nepozna, a naopak, ze vy nepoznate velku vacsinu z nich. Lebo, aj ked sa to mozno nezda, aj v byvalej MYPke bolo zopar skvelych ludi, ktori si vase predsudky nezasluzili. Teraz je to uz aj tak jedno. Ja sa vytesujem, ze som mala moznost spoznat (najma vdaka Deutscher literarischer Verein ;)) aspon niektorych z vas. Lebo hlavne kvoli tymto niekolkym ludom si vas budem pamatat ako skvelu triedu, ktoru som sice celu nepoznala, ale aj tak mi bude strasne chybat. A prave to som vam chcela povedat.
Dakujem predovsetkym tym z vas, ktorych sa predosle riadky tykali; tym, ktori mi sprijemnili tento rok na skole a dovolili aspon ciastocne nahliadnut do vasej triednej "atmosky", zargonu a pribehov. Drzim vam vsetkym palce!"
Tolko moj rozluckovy mail... Faktom je, ze depka, ktora ma po ich odchode prepadla, a stale trva, ma donutila zamysliet sa, ze keby som nebola taky sralo a pred dvoma rokmi na tie prijimacky bola isla, mohla som nielen stravit dva roky s nimi, ale aj byt uz teraz "za vodou". Mala som vsak prilis rada vtedajsich spoluziakov na byvalej skole, a preto som sa rozhodla zostat a zmaturovat s nimi. Mam rada aj terajsich spoluziakov, s ktorymi uz o rok v takyto cas budem (snad) oslavovat koniec zaverecnych testov. No napriek tomu vsetkemu by som to pravdepodobne, teraz, ked sa nad tym zamyslim, vymenila za moznost teraz koncit so stvrtakmi... Ani neviem, preco mi tak prirastli k srdcu, ale stalo sa. A tak len premyslam, ake by vsetko bolo ine, keby som to zlozite rozhodnutie vtedy, pred vyse dvoma rokmi, spravila. A hlavne myslim na to, kto z tychto 27 ludi by medzi nimi dnes nebol, keby som mu to jedno miesto prebrala ja.
Clovek nelutuje to, co bolo, ale to, co nebolo a mohlo byt.
Ktovie: Risko by mozno este zil, aj ked my dvaja by sme sa nikdy neboli stali; nespoznala by som (osudoveho) Lukasa ani nevidela Oxford; urcite by som sa tak nezblizila s Vikou ani s Katkou; mozno by som dokonca nesla na Muse, alebo by sme este stale byvali v Hnusti...
Vsetko by bolo totalne ine, a preto nema zmysel o tom dalej premyslat ani to lutovat.
Som tu a zijem teraz. Aj ked depka este trva a dlho bude, a vzdy ked prechadzam okolo ostuzkovanych dveri, je mi strasne smutno... Vazim si to, co mam, aj ten jeden rok navyse, ktory som stravila s byvalou triedou, pretoze ich mam rada.
No aj tak mi vy, 4IB, budete chybat viac ako ktorikolvek stvrtaci predtym. Napriek tomu, ze som vas ani poriadne nepoznala...
Majte sa krasne a nestratte sa v tom velkom odpornom svete :)