K comu som prisla ako zlodejka dusevneho vlastnictva

Nie je to sice moje dielko a aj sa k tomu bez mucenia priznam, ale je to take krasne a take prijemne na citanie a take.... no proste by ste si to mali precitat:

Kompatibilná - najdlhší revov post.

pred 2 rokmi
je jedno dievča..
je to byvalá jedného kamaráta..
keď som ju prvýkrát videl, sedela na okne a plakala..
chalan ju v tej istej chvili podjebával vo vedlajšej izbe..
rozprávali sme sa spolu celú noc..
snažil som sa ju potešiť a rozosmiať..
ako jedna z mála chápala moje vtipy..
smiala sa cez slzy..

odvtedy som ju nevidel.. nemal som jej číslo.. potom som ho mal, ale ona už bola znovu zadaná.. písali sme si niekedy na icq..

pred polrokom
čakám pred kanceláriou socrates na univerzite..
nečakám sám..
je tam aj nejaká kočka..
len tak sa začneme rozprávať..
nehanbím sa..
smejeme sa spolu..
na tetách, na grantoch, na všetkom..
keď odíde, vnutri v kancelárii má teta na vrchu jej zložku..
to meno mi je povedomé.. revooo!!!
utekám za ňou..
zadychčane sa znovu zoznámime..
spolu beháme po meste a je mi super..

ideme naraz na socrates, jej nový frajer na ňu žiarli, zase sa odvtedy nestretneme..

pred týždňom
v noci zase dorábam veci, ktoré som nestihol lebo celý deň blogujem..
zakváka mi icq..
niee.. nechajte ma na pokoji.. nemám čas..
píše mi ona.. že ako sa mám, či si nedám zoolapoolu..
odpisujem, že prepáč, ale nemám čas..
ona odpisuje, že sa práve rozišla s frajerom..

včera/dnes
náhodou mám lístky na súdruha Husáka..
píšem jej na icq..
- "ahoj, aký máš vžtah k Dr. Husákovi"
- "no boli sme celkom fajn kamosi, ale co ti ja viem"
milujem, ako si si spolu píšeme.. vždy sa rehocem.. to sa mi stáva len s málo luďmi..
večer spolu zmokneme..
v divadle je krásna..
ona je elegantná.. ja ležerny :)
šéf mi požičal dáždnik, nech som gentleman..
celú hru si šepkáme hlúposti..
až kým sa navzájom nebuchneme hlavami..
potom ideme do mesta..
o polnoci ju idem odprevadiť domov..
-"Ale mne sa ešte nechce ísť spať" vraví
-"Nemáš chuť sa stratiť" pýtam sa jej
-"Áno, poďme sa stratiť"
dávam jej svoju bundu, aby jej nebolo zima..
v jemnom daždi ma drží za rameno (ach náádherný dážď, len prš) a chodíme po meste
rozprávame sa.. smejeme sa.. sme smutní.. sťažujeme sa.. ona sa sťažuje na svojho bývalého.. ja po stojačky zaspávam..
nakoniec sedíme o druhej ráno pred primaciálnym námestím..
mne už utiekol nočák, nikam sa neponáhľam..
hlavou sa opieram o jej rameno.. a chcem zaspať..
rozmýšlam, či to je správne..
či to nie je moc..
ale chcem sa jej dotýkať..
rozprávame sa o živote.. o plánoch, o budúcnosti, o vekových rozdieloch, o mláďatách, o reperoch, o černochoch o všetkom..
o trištvte na tri ju odprevadím k bráne..
objímem ju..
ona ma rýchlo pobozká na líce..
vo vačku mám dáždnik..
preboha, revo, dúfam, že si nemyslí že ti stojí..


Je pol štvrtej ráno
idem peši z mesta..
vyzliekol som si sveter..
idem iba v koseli a teším sa..
teším sa zo vzduchu, z mesiaca, z dažďu..
v ruke drzim sveter a bundu, čo mala na sebe, aby nezmokla..


nemám šialený pocit lásky.
ani nie som zaľúbený.
len mám pocit, že to je tak ako to má byť.