Keď sa na svet derie lyrika...
... treba ju nechať plynúť.
nechcela som byť jednou z desiatok,
bola som.
a toho som sa najviac bála,
a práve preto som to neustála,
a dovolila si vyriecť veci,
čo ťa ranili.
bol si môj rytier spanilý,
uvrhnutý do nemilosti
v záchvate najtrpkejšej zlosti.
odpusť mi - bola som len decko
hľadajúce si svoje miesto,
no náhle postretnuté pravdou krutou,
že ho má hľadať za zákrutou,
že vedľa teba preň miesta niet,
má ho ísť hľadať v šíry svet.
dieťa sa zľaklo, rozplakalo,
a také škody napáchalo,
aké nemožno vrátiť späť.
nestihlo skríknuť "prepáč", veď
si mu dal tak málo času...
slzy, hoc' nie sú na okrasu,
zdobili ma snáď každý deň,
po lícach tiekli, pre teba len.
kiežby to celé bol len sen.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
My Own Private Xenophilia
Áno, spomínam si.
Pôvodne si mal mať neodolateľný prízvuk
alebo aspoň seversky svetlé vlasy.
Takto to bolo v pláne.
No čo ak plán zlyhá?
Čo ak správne občianstvo nestačí
na vyváženie iných nedostatkov?
Chcem, aby si poznal Bambuľku,
aby si na jar nevyvalil oči, keď sa u nás bude oblievať.
Aby sme historicky mali k sebe bližšie.
Obávam sa, že to tvoja exotickosť nenahradí.
Asi je hlúposť mať ťa v pláne,
kde nie je veľký priestor na odchýlky.
Tak zavriem oči, roztvorím náruč,
a počkám, čo sa stane.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Opäť mám tajomstvo,
tajomstvo v batôžku,
nesmelo ukryté
ťaží moje plecia.
Chcelo by už na vzduch,
samo sa v tme bojí,
ak ho nevypustím,
možno uhynie.
Potrebujem vedieť,
či si za, či proti,
a či tušíš trochu,
čo na pleciach mám.
Ja viem, že si super,
že ma nevyhodíš,
no aj tak sa bojím,
čo to spôsobí.
Len ty, svojím slovom,
činom - čím len chceš,
odľahčíš to bremä,
tak ma prosím cháp.
S dušičkou tak malou
v lejaku tu stojím
odstráň strach môj, prosím,
za ruku ma chyť.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Žena
Chcem voňať škoricou a letnou búrkou.
Chcem voňať slnkom nasiaknutým dňom.
V očiach mať hĺbku večnosti a nesplnených túžob,
byť tvojou hranicou medzi realitou a snom.
Chcem, aby si mal hlad po mojich perách,
ktorý by odlúčením zosilnel
až tak, že by si do nich lačne hrýzol,
akonáhle by si zas smel.
Chcem byť tým, čo si tisícročia hľadal
hádam vo všetkých kútoch vesmíru,
na dne oceánov, a štítoch hôr, a pritom
som celý ten čas bola tu.
