Countdown to my doom

Thursday, February 28, 2008

Znepokojujuce zistenie + filozoficka otazka na zamyslenie (a medzi nimi ziadna suvislost)

Prednedavnom som si uvedomila, ze som uz vo veku, ked - predtym ako sa pokusim si s niekym cokolvek zacat - musim skontrolovat jeho prstenicek, ci sa tam naaaahodou nieco neligoce. Z tohto zistenia mi prislo nevolno, a viem, ze to uz bude len horsie.


Ked vam nahle zahynie niekto blizky - syn, snubenec, ktokolvek - co urobite s jeho vecami? Naskladate ich do krabice a ulozite na povalu? Nechate vsetko tak ako predtym, nedotknute, aby vam kazdy pohlad na to denne otvaral hojace sa rany? Alebo sa toho v snahe nenechat svoje srdce puknut jednoducho zbavite? CO UROBITE??



The truth can't hurt you it's just like the dark
It scares you witless
But in time you see things clear and stark

Elvis Costello

No comments: