Mikulas Mikulas - viem co mi donesies
Pred dvoma rokmi som byvala v Senci necele 3 mesiace. Clenkou "elitneho" IB som bola 3 mesiace. A vsetko to bolo take divne... Doteraz sa mi nechce verit, cim som preskakala.
Moji byvali spoluziaci bud studovali na vyske alebo makali. Bolo dost cudne, ze som sa vratila na strednu. A zaroven som sa stala sefkou domacnosti. Otec so mnou a bratom spolunazival do konca septembra; az do konca decembra sme v podstate mali byt v priebehu tyzdna zodpovedni sami za seba - vikendy s nami travila mama. Iste, bola som na pokraji dospelosti, ale taka zodpovednost?? Bolo to obdobie neskorych prichodov domov (bud kvoli nehynucej laske ku kinu alebo "aktivite" na debatach a inych somarinach) a nasledneho - umytia riadu, robenia desiaty pre mna aj brata, obcas prania a podobne. Vobec nechapem ako som to zvladala - ved dnes doslova VYZADUJEM 6 hodin spanku. Ale vtedy nieeee - bola som velka sestra a velka zodpovedna osoba. Co na tom ze som 18. narodeniny stravila debatovanim (aspon sme to cele vyhrali :)))) a naslednym lezenim na vysokoskolsky intrak (vdakabohu ze sturak ma na atriakoch tak pristupne balkony) aby som aspon vecer mala aku-taku oslavu. Baby su poklady (Vika a Ivka) lenze Lenka pre istotu prespala film, vobec nepila a rano vstavala okolo siedmej aby zasa utekala na debatko. Aka koza!
Tradicie nepustia. Podstatna vec, ktora mi z toho neuveritelneho obdobia utkvela v pamati. Mikulas je proste udalost, ktoru za ziadnych okolnosti nemozno prepast. A preto som 5. decembra nutila brata nech si umyje cizmy; preto som ten den venovala nakupu cokolad a inych somarin; preto som v noci vstala a nahadzala nam vsetok ten bordel do nablyskanych topanok. Samozrejme - Mikulas som ja, a to co rano najdem pri cizmicke som v podstate vyplatila den predtym nasou tvrdou menou v Tescu. Lenze inak to proste nejde. Nie je fyzicky mozne, aby 6.12. neboli nadranom v predsieni dva balicky sladkosti a ovocia. Budu, a ich novi majitelia sa budu za kazdu cenu tvarit uplne prekvapene.
Aj Lenka sa bude - toho roku, ked neprekvapuje nikoho ineho okrem seba, a vopred vie ze v Batovej cizmiske najde mandarinku, Tic-Tacy, mini-Mikulasa, zuvacky, Sladky moment a Cadbury dukatiky, bude z toho znova uuuuplne soknuta. Tak to predsa ma byt. To, ze podobne emocie zazivala pocas poslednych 20 rokov, predsa znamena, ze su neodlucitelnou sucastou zivota. Amen!
Moji byvali spoluziaci bud studovali na vyske alebo makali. Bolo dost cudne, ze som sa vratila na strednu. A zaroven som sa stala sefkou domacnosti. Otec so mnou a bratom spolunazival do konca septembra; az do konca decembra sme v podstate mali byt v priebehu tyzdna zodpovedni sami za seba - vikendy s nami travila mama. Iste, bola som na pokraji dospelosti, ale taka zodpovednost?? Bolo to obdobie neskorych prichodov domov (bud kvoli nehynucej laske ku kinu alebo "aktivite" na debatach a inych somarinach) a nasledneho - umytia riadu, robenia desiaty pre mna aj brata, obcas prania a podobne. Vobec nechapem ako som to zvladala - ved dnes doslova VYZADUJEM 6 hodin spanku. Ale vtedy nieeee - bola som velka sestra a velka zodpovedna osoba. Co na tom ze som 18. narodeniny stravila debatovanim (aspon sme to cele vyhrali :)))) a naslednym lezenim na vysokoskolsky intrak (vdakabohu ze sturak ma na atriakoch tak pristupne balkony) aby som aspon vecer mala aku-taku oslavu. Baby su poklady (Vika a Ivka) lenze Lenka pre istotu prespala film, vobec nepila a rano vstavala okolo siedmej aby zasa utekala na debatko. Aka koza!
Tradicie nepustia. Podstatna vec, ktora mi z toho neuveritelneho obdobia utkvela v pamati. Mikulas je proste udalost, ktoru za ziadnych okolnosti nemozno prepast. A preto som 5. decembra nutila brata nech si umyje cizmy; preto som ten den venovala nakupu cokolad a inych somarin; preto som v noci vstala a nahadzala nam vsetok ten bordel do nablyskanych topanok. Samozrejme - Mikulas som ja, a to co rano najdem pri cizmicke som v podstate vyplatila den predtym nasou tvrdou menou v Tescu. Lenze inak to proste nejde. Nie je fyzicky mozne, aby 6.12. neboli nadranom v predsieni dva balicky sladkosti a ovocia. Budu, a ich novi majitelia sa budu za kazdu cenu tvarit uplne prekvapene.
Aj Lenka sa bude - toho roku, ked neprekvapuje nikoho ineho okrem seba, a vopred vie ze v Batovej cizmiske najde mandarinku, Tic-Tacy, mini-Mikulasa, zuvacky, Sladky moment a Cadbury dukatiky, bude z toho znova uuuuplne soknuta. Tak to predsa ma byt. To, ze podobne emocie zazivala pocas poslednych 20 rokov, predsa znamena, ze su neodlucitelnou sucastou zivota. Amen!
No comments:
Post a Comment