O nikom konkretnom

Nemame si co povedat...
Tak budeme tu len tak stat
a tvarit sa, ze si rozumieme?
Mam snad pred tebou predstierat,
na niekoho, nieco sa hrat?
Obaja pritom vieme
ze tu sa nasa cesta konci –
v slepej ulicke nesplnenych predstav,
nad priepastou neprekonatelnych rozdielov.

Ja a blog - preco vlastne?

Blog je tichy kamos, ktory prijme vsetko, cim ho nakrmite, aj ked su to mozno somariny. Blog je psychiater neponukajuci odpovede. Blog je fajn sposob prezentovania vlastnych myslienok a tvorby. Blog su vyznania, osobne aj odpozorovane, a mnohe zostavaju nepochopene. Podla Petra Oslanca: "Som otcom blogera. Z jeho blogov som sa vela dozvedel o jeho vnutornom zivote. Rad by som ponukol podobnu sancu aj jemu." Blog dava moznost pisat o veciach, ktore by ste nahlas neboli schopni povedat, a snad aj prihovorit sa ludom, s ktorymi z roznych pricin uz neviete komunikovat.

Dlho som rozmyslala, ci s blogovanim zacat. Iste, je to fajn, mat miesto, kde mozete napisat takmer cokolvek, a snad aj dostat feedback(= spatnu vazbu). Ale ked pisete o istych osobnych veciach, lahko pridete k tomu, ze budete nepochopeni. Ucastnici pribehu nepochopia, co ste nim vlastne chceli povedat, alebo naopak neucastnici mozu nadobudnut dojem, ze su ucastnikmi. Ani jeden z pripadov nie je bohvieco.

Blog je okrem slobody aj riziko. Je dolezite si uvedomit, co ste ochotni riskovat, aby ste poskytli myslienkam volny "vybeh". Lebo niektore slova sa nedaju vziat spat.

Nuz co, nevydalo...

Robit nieco so svojim zivotom sa da vsade, aj v malom meste. Dokonca aj v tom miniaturnom. Ked si vsak clovek vsugeruje, ze to skratka nejde, tak to ani nepojde. Ak totiz odmietnes vidiet vsetky moznosti, ktore mas tam, kde sa prave nachadzas, neuvidis ich nikdy nikde a nic sa ti nebude zdat dost dobre.

Cely svoj zivot zijem v malych a este mensich mestach. 18 rokov. No uz o par mesiacov ma caka mesto miest, to (slovenske) najvacsie. Takmer neobmedzene moznosti, tolko, ze si clovek snad ani nevie vybrat. Nezdielam problem vacsiny ludi - strach z velkeho mesta. Strach, ze niekde zabludite, ze sa nebudete vediet zaradit... To nikdy nebol moj problem. Nezname miesta pre mna vzdy predstavovali akusi vyzvu, dobrodruzstvo, nieco, co treba poriadne preskumat a poobjavovat. Co tam potom, ak sa stratim. Ved sa znova najdem. Nemam problem ist niekam sama a zorientovat sa. Ale o inom som chcela...
Cely doterajsi zivot sa spolieham na to, ze jedneho dna "pojdem do sveta" a nieco dokazem. Budem mat miliony prilezitosti rozvinut svoju osobnost. Ale preco potrebujem, aby mi niekto tie prilezitosti daval? Preco si ich jednoducho neviem vytvorit sama? Som na to prilis leniva alebo prilis zbabela? Najblizsie pravde - oboje. Teraz, ked uz je na to prilis pozde, uvedomujem si, ze tych svojich niekolko "malomestskych" rokov som mohla vyuzit aj efektivnesie. Planov bolo dost, ach, kolko som si ja navymyslala veci! Kinove komando, skolsky casopis, filmovy klub, "teenagersky klub", divadelny klub, debatny klub, napisat knihu, naucit sa po svedsky... Ale neskoro je plakat nad rozliatym pivom. Musim skratka tie nevyuzite roky nejako dobehnut.

Takze teraz, ked uz konecne mozem robit (takmer) vsetko, sa uvidi, ci na to naozaj mam. Drzte mi palce.

untitled

Toto som napisala uz davnejsie.
S niektorymi vecami sa najlahsie vyrovnate tak, ze ich hodite na papier...


Pat rokov
Mam to za sebou
Bolo to strasne fajn a tak strasne falosne
Vztah s tebou na dialku
Bol si moj, nebol
A nic si o nas nevedel

Potichu odides
Zmiznes a zhasnes
A vsetko sa zda byt zasa fajn
No ked ma oslovis
Dotknes sa
Usmejes
Mam zas o jeden dovod viac plakat

Drzim sa
Bojujem
Viem, ze je to na mne
A aj tak s tym nemozem nic urobit
Coskoro pominies
No aj to ma trapi
A neviem ci to vies

Preco ma nenechas potichu zabudnut?
Preco snivas sa mi v noci?
Preco vies trpezlivo pocuvat?
A preco mas take oci?

Milujem....

... kofolu,
... vietor vo vlasoch,
... vonu noveho jasneho dna o pol piatej rano,
... totalne strelene napady Monty Pythonovcov a Aliho G,
... vsetky dobre spravy,
... dlhe cesty,
... hlas Matta Bellamyho, hudbu Thoma Yorka, texty Conora Obersta a vtipy Robbieho Williamsa,
... letnu burku a klopkanie dazda na okno,
... mlieko s medom,
... vonu starej kinosaly,
... stvrtkove vecery, ked sa snazim uhadnut, o com to zasa Pod lampou tocia,
... Londyn, a vlastne cele Spojene kralovstvo, sama neviem preco,
... pocit cerstvo umytych vlasov,
... prezeranie si starych fotiek,
... basnicky,
... oci Colina Firtha, ktorymi vie povedat tak vela,
... pohlad z vysky na krajinu,
... dlhe diskusie o comkolvek nad salkou horuceho caju,
... dotyky,
... ladovu kavu,
... vonu novych topanok a starych knih,
... spravnych ludi na spravnom mieste,
... bezcielne bludenie internetom, ked sa kazdu minutu dozvedam nieco nove,
... tenisky Adidas Superstar,
... filmy na CT2 a STV2,
... drobne radosti vsedneho dna,
... vonne tycinky,
... nezavislost,
... spanok,
... ked nahle pochopim vyznam textu pesnicky a uvedomim si, ze je vlastne tak trochu aj o mne,
... ked si napustim vanu, zapalim sviecky, pustim hudbu a hodinu mam od vsetkeho pokoj.

O zbabelosti

Slovami Gwen Stefani:

I’m another ex-girlfriend on your list
But I should have thought of that before we kissed

Zacalo sa to dost zhurta. Mozno preto, ze sa poznali uz davno. Koncom marca si veci vyjasnili cez icq, zaciatkom aprila padla prva pusa a coskoro v tom lietala. Ci v tom lietal aj on, to ona zhodnotit nevie. Fobiu zo vztahov, ktorou dlhe roky trpela, vytlacila tuzba po chvilke stastia a dobrodruzstva. A zdalo sa, ze tentokrat je to naozaj. Zo vsetkych stran pocuvala, ze si ma na neho davat pozor. Ale to ona velmi dobre vedela! Poznala ho dost dlho a dost dobre na to, aby tusila, co ju caka. Napriek tomu sa rozhodla dat novovzniknutej zivotnej situacii sancu. Ved predsa aj on musi raz dospiet, a ona verila, ze by to mohlo byt prave teraz a prave s nou. Naivka....
Jeden jediny clovek to nevidel tak cierne a ked sa o nich dvoch dozvedel, potesil ju uprimnym "Gratulujem!" Aka ironia, ze to slovo vyslo prave z ust osoby, ktorej kedysi davno (aj ked nechtiac) ublizila.

To, ze nemaju vela casu, vedeli od zaciatku obaja. Myslienka na jej planovane augustove stahovanie by len kazila to, co prave prezivala, a tak musela ustupit do uzadia. Cakala ich skuska dospelosti, a tak ani tych spolocne stravenych chvil nebolo vela. No ona sa s tym vedela vyrovnat. Nevnucovala sa, nevydierala, nekontrolovala. Chapala, ze okrem nej ma v zivote aj ine povinnosti a zaluby. Respektovala to a bola trpezliva, a verila jeho slovam, ze po maturach sa vsetko zmeni a budu stale spolu. Aspon ten jeden mesiac, kedze jej do toho este prisla aj letna brigada a jul mala stravit v zahranici. Ved co, potom je tu este august, leto sa julom nekonci... Milymi malymi gestami ju zas a znova utvrdzoval v tom, ze sa rozhodla dobre, ked mu dala sancu. Nevedela sa dockat juna, ich planovaneho "spolocneho mesiaca". Vtom vsak do toho prisli jeho prijmacky. Jasne, opat to chapala, ved predsa ide o jeho buducnost a ona mu nechce prekazat vo vzdelani. Dobre sa pripravi, spravi prijmacky a potom uz NAOZAJ budu spolu. Chyba jej, ale ona to vydrzi a pocka.
Tadaaaa, prijmacky su uspesne za nim. Zda sa, ze uz im nic nestoji v ceste. Jej to vsak neda a svoje dlho skryvane pochybnosti a otazky sa s nim rozhodne prebrat. Cez icq, samozrejme, ved neporusime tradiciu (a vlastne si ani nie je ista, ci by podobny rozhovor zvladla tvarou v tvar). Preco sa jej zda, ze su ini ako na zaciatku? Preco je to cele nejake cudne? Takto si to predsa nepredstavovala... Z neho ako z chlpatej deky vylezie, ze je mu to cele "blbe", ved ona predsa o dva tyzdne odchadza na mesiac a potom uz navzdy, a alibisticky jej polozi otazku, ci si ona mysli, ze to bude aj potom, na dialku, fungovat. Ona, samozrejme, uprimne prizna, ze nie. A su na mrtvom bode. Navrhne mu, ze po jej prijmackach sa o tom porozpravaju a on suhlasi. A medzitym sa spolu nebavia. Paf, koniec, the end. Ako lahko sa to konci...

Pokusam sa spomenut si, preco tento pribeh vo mne evokuje slovo zbabelost. Ach, ano! Zbabelost sa tu urcite v nejakej forme vyskytla. Potrebujem len pomoc pri jej identifikacii. Kto bol vlastne ten zbabelec? Ona, preto, ze hoci vedela, ze vztah na dialku nema po jej odchode nadej, nechcela (resp. sa bala) ho ukoncit, a zbabelo to chcela nechat na osud, alebo nim je on, prave preto, ze v osud neveril a vzdal to skor, ako to vobec skusil? Od zaciatku vedel, do coho ide. Vedel, ze o tri mesiace sa veci zmenia. Preco to bolo zrazu ine? Nahle si uvedomil, co sa vlastne deje? Nebol nahodou problem niekde inde? A ak ano, nebol zbabelcom prave preto, ze nedokazal priznat pravu pricinu, preco sa to muselo skoncit?

Najvtipnejsie na tomto pribehu je, ze na zaciatku sa bala ist do toho (ako uz mnohokrat predtym), a ked potom zacala naberat odvahu, zistila, ze mozno radsej ani nemala. Zda sa, ze „lubim ta“ je len hnusna fraza, ktora bola v tomto pripade vyuzita maximalne nemiestne.

P.S. Teraz, ked mas odo mna pokoj, mozes ist kludne robit toho au-paira nejakej 17-rocnej Anglanke. Mna tym uz nenastves.

Rozpravka

Kde bolo, tam bolo, pred priblizne 211 mesiacmi sa tu, v Rimavskej doline, narodilo dievcatko. Dievcatko, ktore dnes vystihuje vela pridavnych a podstatnych mien, no na zaciatok by mohlo stacit, ked vam o nej poviem len tolko, ze je predovsetkym introvertka. A tak pevne veri, ze ked uz to nezvlada so zivymi ludmi, aspon zcasu nacas sa od srdca vykeca tomuto blogu. Sudte, komentujte, kritizujte - bude len rada.