O zbabelosti

Slovami Gwen Stefani:

I’m another ex-girlfriend on your list
But I should have thought of that before we kissed

Zacalo sa to dost zhurta. Mozno preto, ze sa poznali uz davno. Koncom marca si veci vyjasnili cez icq, zaciatkom aprila padla prva pusa a coskoro v tom lietala. Ci v tom lietal aj on, to ona zhodnotit nevie. Fobiu zo vztahov, ktorou dlhe roky trpela, vytlacila tuzba po chvilke stastia a dobrodruzstva. A zdalo sa, ze tentokrat je to naozaj. Zo vsetkych stran pocuvala, ze si ma na neho davat pozor. Ale to ona velmi dobre vedela! Poznala ho dost dlho a dost dobre na to, aby tusila, co ju caka. Napriek tomu sa rozhodla dat novovzniknutej zivotnej situacii sancu. Ved predsa aj on musi raz dospiet, a ona verila, ze by to mohlo byt prave teraz a prave s nou. Naivka....
Jeden jediny clovek to nevidel tak cierne a ked sa o nich dvoch dozvedel, potesil ju uprimnym "Gratulujem!" Aka ironia, ze to slovo vyslo prave z ust osoby, ktorej kedysi davno (aj ked nechtiac) ublizila.

To, ze nemaju vela casu, vedeli od zaciatku obaja. Myslienka na jej planovane augustove stahovanie by len kazila to, co prave prezivala, a tak musela ustupit do uzadia. Cakala ich skuska dospelosti, a tak ani tych spolocne stravenych chvil nebolo vela. No ona sa s tym vedela vyrovnat. Nevnucovala sa, nevydierala, nekontrolovala. Chapala, ze okrem nej ma v zivote aj ine povinnosti a zaluby. Respektovala to a bola trpezliva, a verila jeho slovam, ze po maturach sa vsetko zmeni a budu stale spolu. Aspon ten jeden mesiac, kedze jej do toho este prisla aj letna brigada a jul mala stravit v zahranici. Ved co, potom je tu este august, leto sa julom nekonci... Milymi malymi gestami ju zas a znova utvrdzoval v tom, ze sa rozhodla dobre, ked mu dala sancu. Nevedela sa dockat juna, ich planovaneho "spolocneho mesiaca". Vtom vsak do toho prisli jeho prijmacky. Jasne, opat to chapala, ved predsa ide o jeho buducnost a ona mu nechce prekazat vo vzdelani. Dobre sa pripravi, spravi prijmacky a potom uz NAOZAJ budu spolu. Chyba jej, ale ona to vydrzi a pocka.
Tadaaaa, prijmacky su uspesne za nim. Zda sa, ze uz im nic nestoji v ceste. Jej to vsak neda a svoje dlho skryvane pochybnosti a otazky sa s nim rozhodne prebrat. Cez icq, samozrejme, ved neporusime tradiciu (a vlastne si ani nie je ista, ci by podobny rozhovor zvladla tvarou v tvar). Preco sa jej zda, ze su ini ako na zaciatku? Preco je to cele nejake cudne? Takto si to predsa nepredstavovala... Z neho ako z chlpatej deky vylezie, ze je mu to cele "blbe", ved ona predsa o dva tyzdne odchadza na mesiac a potom uz navzdy, a alibisticky jej polozi otazku, ci si ona mysli, ze to bude aj potom, na dialku, fungovat. Ona, samozrejme, uprimne prizna, ze nie. A su na mrtvom bode. Navrhne mu, ze po jej prijmackach sa o tom porozpravaju a on suhlasi. A medzitym sa spolu nebavia. Paf, koniec, the end. Ako lahko sa to konci...

Pokusam sa spomenut si, preco tento pribeh vo mne evokuje slovo zbabelost. Ach, ano! Zbabelost sa tu urcite v nejakej forme vyskytla. Potrebujem len pomoc pri jej identifikacii. Kto bol vlastne ten zbabelec? Ona, preto, ze hoci vedela, ze vztah na dialku nema po jej odchode nadej, nechcela (resp. sa bala) ho ukoncit, a zbabelo to chcela nechat na osud, alebo nim je on, prave preto, ze v osud neveril a vzdal to skor, ako to vobec skusil? Od zaciatku vedel, do coho ide. Vedel, ze o tri mesiace sa veci zmenia. Preco to bolo zrazu ine? Nahle si uvedomil, co sa vlastne deje? Nebol nahodou problem niekde inde? A ak ano, nebol zbabelcom prave preto, ze nedokazal priznat pravu pricinu, preco sa to muselo skoncit?

Najvtipnejsie na tomto pribehu je, ze na zaciatku sa bala ist do toho (ako uz mnohokrat predtym), a ked potom zacala naberat odvahu, zistila, ze mozno radsej ani nemala. Zda sa, ze „lubim ta“ je len hnusna fraza, ktora bola v tomto pripade vyuzita maximalne nemiestne.

P.S. Teraz, ked mas odo mna pokoj, mozes ist kludne robit toho au-paira nejakej 17-rocnej Anglanke. Mna tym uz nenastves.