Zivot je prilis kratky
Mam kamaratku, ktora na popredne miesto v rebricku hodnot kladie hrdost. "Nevolaj mu ty", "Nepis mu", "Teraz je na rade on" a podobne. Iste, aj ja si sama seba cenim, ale ma to svoje hranice a ja som ochotna odpustat. Nuz a kamaratkina teoria prave nadobudla vazne trhliny. Kamarat mal totiz nehodu.
Nemam chut na dojak typu "americky film", kde hlavna postava sentimentalne analyzuje, co vsetko nestihla spravit, povedat, a ako ju to cele vlastne mrzi. Ale donutilo ma to zamysliet sa a potvrdilo moje davnejsie motto, ze zivot je prilis kratky na to, aby ho clovek premarnil hnevom, mrzutostou alebo urazenim. Naucte sa odpustat, lebo ked nejde o zivot, ide o h*vno. Naucte sa ludom hovorit, co k nim citite. Nenechavajte medzi sebou a "tym druhym" neurcity, hluchy priestor ani nevypovedane veci. Nikto z nas totiz nevie, na ako dlho tu je, a niektore slova jednoducho treba vyslovit, lebo uz mozno nikdy nebudeme mat prilezitost. A potom nas to bude mrziet...
4 comments:
Asi tak.. dufam ze to dobre dopadlo a nic vazne sa mu nestalo..
Ja som raz nieco take nestihol a doteraz ma to mrzi..
tak!
ahoj, mozno si ma pamatas, vcera sme spievali s mojim cousinom na pokeci muse ;))
k tomuto tvojmu postu asi tolko, uz dlho ma nic co napisal niekto na nete nedotlacilo k slzam.. ..az doteraz.
ani nevies, ted asi vies, ale nevies si predstavit aky velky efekt a vypovednu hodnotu tento prispevok ma, aspon pre mna.. neskutocne vela.. ta moja reakcia bola tak spontanna po docitani toho. uff
dik
to nick:
bohuzial, dopadlo to tak, ako v spominanom americkom filme... dufam aspon, ze sa teraz ma dobre. bude mi strasne chybat
Post a Comment