Zase raz hovorim do vetra

Viem, dlho som nepisala. Za ten mesiac sa vo mne nahromadila kreativna energia (teda ak nieco take mam) a myslienky a postrehy a vobec... Vzdy toho bolo strasne vela, ale nikdy nie dost na to, aby som nieco napisala. Az do dnes. Potrebujem ventil, vyvod na vsetok ten odpad a pripadne aj nieco mile, co sa vo mne dnes skryva. Na vsetky tie veci, ktore dnes vecer leteli mojou myslou - vsetci ti skveli ludia, ktori sa mihli mojim zivotom, pripadne v nom este stale su; ich osudy a vlastne osudy nas vsetkych; laska a to, ako sa v nej vsetci pekelne miname; vyrastkovia a alkohol; nabozenska pluralita na Slovensku; a este par veci, na ktore si uz nespomeniem. A este som premyslala, ze sem obcas nieco napisem aj anglicky, pretoze niektore veci mi jednoducho napadnu hned v anglictine a inak ich ani neviem vyjadrit. A je dost pravdepodobne, ze o niekolko mesiacov bude mojou jedinou moznostou vyjadrovat sa zmysluplne po anglicky. Tak budem musiet trenovat...

Asi by som vsetky tie nadskrtnute myslienky mala nejako rozviest, objasnit alebo co, ale teraz sa na to necitim. Su tu zaznamenane, a ked si ich o par dni precitam, budem vediet, ako mi teraz bolo, a to zatial staci. Su tu, aby si o nich ktokolvek, kto ich tu objavi, mohol popremyslat sam za seba a vytvorit si na ne vlastny nazor. A tak dalej a tak dalej... Dalsi nezmyselny blog... Dufam, ze sa k tym temam coskoro vratim. Nateraz je to ale vsetko.