Metafora o zbytočných "škatuľkách" (aplikovať na všetky sféry života, prosím!)

V škole, na ktorej teraz som, panuje zvláštna nevraživosť. Pre objasnenie situácie - chodím do tretieho ročníka medzinárodného programu International Baccalaureate (skrátene IB). Okrem dvoch tried tretieho ročníka IB (pričom jedna trieda [3IB-A] sú tohoroční "nováčikovia", ktorí robili prijímačky, a druhá [3IB-B] sú čiastočne nováčikovia a čiastočne pokračujúci z MYP - vysvetlím neskôr) sú tu ešte IB štvrtáci, potom normálne gymnázium a nižšie ročníky medzinárodného IB programu - tzv. MYP (Middle Years Programme). Znie to komplikovane, ale vzťahy sú ešte komplikovanejšie. Z mne neznámych príčin panuje medzi jednotlivými kategóriami akási neznášanlivosť. "Normálni" gymnazisti (GJHáci) pohŕdajú AjBíkmi, štvrtáci AjBíci neznesú tretiakov, a hlavne triedu (bývalých) MYPákov - a vlastne akýchkoľvek MYPákov, no a AjBíci ako takí si vraj nerozumejú s MYPákmi. Samozrejme, že sa to nevzťahuje na všetkých príslušníkov jednotlivých skupín, no prekvapuje ma, že aj tí, ktorých vo všeobecnosti považujem za inteligentných, sa často uchyľujú k podobným "škatuľkám", a tak si často kladiem otázku - v čom to je? Je to závisť? Závidia 4IB MYPákom v 3IB-B, že nemuseli robiť prijímačky, resp. že ich vraj "mali oveľa ľahšie, priam triviálne"? Je to nepochopenie zo strany "normálnych" GJHákov, že existujú ľudia s ambíciami, ochotní obetovať im celé hodiny voľného času (pretože IB je, povedzme si to rovno, zlodej akéhokoľvek spoločenského života a aktivít mimo povinných zložiek IB programu)? Alebo je v tom nejaká mimozemská civilizácia? Neviem a nepochopím. Ja som napríklad v tej "zlej" 3IB-B, ale MYPáci (tí bývalí - moji spolužiaci, a aj tí súčasní) mi pripadajú absolútne v pohode, dá sa s nimi skvele zabaviť a (kto by to bol povedal?) občas prejavia aj náznaky inteligencie. Taktiež, napriek všeobecne prevládajúcemu názoru, mi typický AjBík na prvý pohľad nepripadá výnimočne odlišný od ktoréhokoľvek gymnazistu (až na tú horu esejí, CAS povinností a Extended Essay [nesnažiť sa pochopiť]), čiže tituly typu kocka a bifľoš sú dosť mimo (viac mimo už ani nemôžu byť - IB má k bifľovaniu OHROMNE ďaleko). A keďže poznám dosť ľudí zo všetkých tých kategórií, s každým som v niečom našla spoločnú reč a nikto z nich mi nepripadá nejak zvlášť odpudivý, dospela som k názoru, že je to len akási nechuť spoznať "tú druhú stranu", nevôľa či neschopnosť upustiť od predsudkov a stará dobrá tvrdohlavosť. Sakra - veď sme všetci na jednej lodi! Všetci chceme v zdraví prežiť strednú, či už tú "normálnu" alebo zabiják IB(ullshit), niečo si z nej v tých našich hlavách odniesť a užiť si popri tom viac či menej srandy. Ak teda pomimo človek ešte stíha aj s nevraživosťou zazerať na tých "iných", musím mu len zablahoželať. Možno je jednoduchšie všetkých si nejako zaradiť a ani sa nesnažiť zistiť, akí naozaj sú, no v konečnom dôsledku takýto človek prichádza o jedinečnú šancu spoznať skvelých ľudí. Dať si námahu ku všetkým pristupovať v prvom rade ako k ĽUĎOM, a nie k MYPákom, AjBíkom či GJHákom - a žilo by sa nám trochu jednoduchšie.

Knowledge speaks, but wisdom listens.