Countdown to my doom

Sunday, November 12, 2006

Vcera som pri istej prilezitosti (ktoru nebudem dalej rozoberat) mala necakany zachvat optimizmu. Krasny... Na par okamihov som mala uzasny pocit, ze mozem dosiahnut vsetko, co si zmyslim. A nielen ja - my vsetci. Ze keby som si teraz povedala, ze napisem knihu, tak sa mi to podari. Ze ak budem chciet, jedneho dna budem tocit filmy v Londyne. Staci sa len na svoj ciel zamerat a robit vsetko pre jeho dosiahnutie. A hoci to mozno bol len momentalny a kratkodoby dojem, urcite stal za to. Je uzasne chvilu sa citit vsemohuco.


Ludia dosiahnu len to, co si vytycia ako ciel. Preto si treba stavat co najvyssie ciele. (Thoreau)


1 comment:

Anonymous said...

Som rada ze sme mohli spolocne zazit tuto chvilu "vsemozneho"... mozno to nie je len pocit ale skutocnot. preco by sme nemohli tieto chvile zazivat 24 hodin denne? co nam v tom brani? su to ciele ktore su nedosiahnutelne? kazdy ciel akokolvek prehnany je mozne dosiahnut... mozno je to ty ze si dostatocne neverime. aspon vacsina z nas. tak a v najhorsom si prival pozitivizmu mozeme privodit aj nabuduce...hehe.