Nie je to tak dávno, čo ste sa naposledy videli, a predsa je to zvláštne. Sedíte tam, spolu, ako kedysi, no okrem obligátnych otázok typu čo nové, ako sa darí a čo škola si takmer nemáte čo povedať. Už nemáte nové spoločné zážitky, a príbehy, ktoré si navzájom rozprávate, im nič nehovoria, lebo nepoznajú ich hlavných účastníkov. Ich a vaša každodenná realita sa diametrálne odlišujú. Mrzí vás to, no na druhej strane si neviete predstaviť, že by to malo byť inak. Nedá sa žiť v minulosti, a toto už JE minulosť. S niektorými ste si rozumeli viac, s inými menej, no aj tak sú to ľudia, s ktorými ste trávili piatky a aj nejednu chatu; tí, s ktorými ste sa prvýkrat opili; tí, vďaka ktorým ste chtiac-nechtiac vedeli o všetkom, čo sa deje v slovenskom hip-hope. Stále ich máte radi a vždy aj budete, ale jednoducho to už nie je ono. Ten neurčitý pocit, tá vzdialenosť - skrátka to visí vo vzduchu. A vy si sklamane uvedomíte, že to tak už bude navždy...