Ticho, Elvisov hlas a slzy

Tento post z môjho predošlého blogu bol aktuálny približne pred rokom. Od 4. apríla 2006 do istého nepekného večera v júni. Nie veľmi dlhá, ale zato intenzívna epizóda môjho doterajšieho života, ktorá mi spôsobila kopec radostí, ale aj bolesti a myšlienok najrôznejšieho charakteru. A nielen tá epizóda samotná, vlastne skôr to, čo prišlo potom. Som vcelku rada, že som si tým prešla, aj keď teraz by som už isté veci robila inak. Hoci s ľuďmi je to tak vždy, učia sa na vlastných chybách. A tak som si len chcela nostalgicky pripomenúť, čím som vtedy prechádzala, pretože Elvisovo proroctvo sa (hoci nie do bodky) vyplnilo.

Ak sa chceš dozvedieť viac o svojom osude, zastav sa a pozri sa naspäť do zrkadla svojej minulosti.

Ak si premietneš nejaký rok, čo si prežila a nevyhŕknu ti pri tom slzy smútku alebo šťastia, tak si ho ani nemusela prežiť.