Bastardi

Ked som 21.12. podvecer dokoncila vianocne nakupy, mala som fakt radost. Kazdy jeden darcek sa mi zdal ako stvoreny pre jeho buduceho majitela a uz som sa nevedela dockat, ako ich o par hodin budem balit. Predtym ma vsak este cakal triedny predvianocny vecierok - varene vino na vianocnych trhoch a potom nejaky pub alebo co. Vsetko islo fajn, party sa krasne vydarila, dokonca nas dorazilo viac, ako sme cakali. Ked vsak prisiel cas na to, aby som zdrhla na posledny vecerny autobus, zostala som neprijemne prekvapena - spod lavice v pube Manana zmizol moj skolsky batoh spolu so vsetkymi nakupenymi darcekmi. Pociatocny sok vystriedala malilinka nadej, ze ho len niekto presunul alebo schoval. Ked som ho vsak spolu s ostatnymi ani po desiatich minutach krvopotneho hladania neobjavila, vedela som, kolka bije. Kamaratke totiz batoh zmizol tiez. Ja som si nastastie kluce, mobil aj penazenku dala do bundy na ine miesto, cize som koniec koncov tak vela nestratila. Kamaratku ale cakala vymena vsetkych zamkov. Po zhodnoteni situacie nas obe vzala ina kamaratka na najblizsiu policajnu stanicu na Obchodnej, aby sme to aspon nahlasili. Ha, a tym sa to urcite skonci... Hodinku sme si posedeli pred dverami kancelarie, akoby mali policajti kopec roboty, no ked nas po jednom volali dnu, zistili sme, ze im v telke bezi nejaky akcny film. Nevadi, aspon ze sa nakoniec rozkyvali. Kym sme vsak este cakali pred dverami, prisiel kradez nahlasit aj jeden chalan (vraj mu batoh zmizol, ked bol v McDonalde) a o chvilu po nom aj jeden parik s tym, ze babe ukradli kabelku priamo spoza chrbta. Ocividne to bol akysi zatah. Vo stvrtok vecer. Pred Vianocami. A tu sa dostavam k pointe. Ja chapem, ze pred Vianocami si treba prilepsit, a ze nejaka ta tisicka navyse potesi, ale moja chapavost nesiaha az tak daleko, aby som vedela akokolvek racionalne pochopit takychto hajzlov. To su na tom fakt tak zle, ze musia okradat inych, tiez nie neviemako prachatych spoluobcanov? Vsak sme ludia! To tie prachy fakt TAK STRASNE potrebovali? Nenachadzam slov... Proste ma to kvalitne nasralo. Na tie darceky by som moznoze aj zabudla, nech si ich maju, ale slohli mi cely batoh, s vecami do skoly, poznamkami, knihami z kniznice, diarom s dolezitymi datumami... Teraz zase zhanat poznamky, novy batoh a vsetky pomocky do skoly - si pripadam ako v septembri - navrat do skoly po prazdninach. A najvtipnejsie na tom je, ze tieto vsetky veci ani nepotrebovali, ze pravdepodobne lezia niekde v smetiach alebo uz na smetisku, a mne len skomplikovali zivot.
Nechcela som na Vianoce len prijimat, a tak som sa v piatok znova vydala na lov. Ani jeden z povodnych darcekov sa mi uz ale nepodarilo kupit. Piatkove poobedie som teda zase zabila v obchodoch, a kupila som jeden jediny. A tak, na poslednu chvilu ako uplny zufalec, som vsetko pozhanala az v sobotu. Na nakupnom zatahu som stretla spoluziaka, ktory tam vtedy vecer bol a vsemozne mi pomahal s hladanim batoha, aj ked som uz stratila nadej. V sobotu mi povedal krasnu vec: "Ja by som sa na tie darceky na tvojom mieste uz radsej vykaslal. Ved su to len symboly..." Ano, chcela som nimi ludom spravit radost, ale on mal koniec koncov pravdu. V tom svojom egocentrickom zufalstve som myslela len na to, o co som prisla ja, a vobec mi nedoslo, bez coho sa na Stedry vecer musia zaobist ini ludia. Niektori sa zidu pri stole v mensom pocte ako minuly rok, pretoze jeden z nich sa uz tychto sviatkov nedozil. Niektori mozno budu radi, ze aspon na Stedry den budu mat teplu veceru. Niektori pod stromcekom nenajdu darceky, a niektori mozno nebudu mat ani ten stromcek...

Neprisla som o tak vela. Vsetko z toho, co som stratila, sa da nejako nahradit. Kiezby som "obetou" toho batoha mohla aspon na Stedry den spravit vsetkych ludi stastnymi.

Ach, aka som nechutne romanticka...

MUSE = Nirvana + Radiohead

Vcera som bola v nebi. Ked sa totiz asi o deviatej vecer z podia vo viedenskej Stadthalle lialo biele svetlo, z reprakov zneli prve tony Take a Bow a traja najskvelejsi hudobnici tam stali a chystali sa uskutocnit 90-minutovy zazrak, nemohlo to byt nic ine ako nebo. Este stale som z toho celeho unesena.

Vdaka MUSE si viem predstavit, ako znie rajska hudba a anjelsky hlas. Za chudou postavou a (podla niektorych - nie mna) skriatkovskou tvarou frontmana Matta Bellamyho sa skryva krasna dusa a obrovsky talent. To, co uz takmer tri roky pocuvam na CD sa vsak ani zdaleka nevyrovna nadpozemskemu zazitku nazivo. Neopisatelne, dych vyrazajuce, energicke... CHCEM IST ZNOVA!!!

MUSE su tym, co nazyvam hudbou. Mojou naj naj najoblubenejsou kapelou. Kralmi harmonickej nadhery. MUSE su MUSE a milujem ich.

OK Go a ich tanecne vlohy

Kapela z Chicaga s osobitym zmyslom pre humor a skvelymi tanecnymi klipmi. Ten prvy, A Million Ways, sa stal najstahovanejsim hudobnym klipom v historii - viac ako 9 milionov downloadov! Choreografiu im v oboch pripadoch vymyslela spevakova sestra Trish Sie. Enjoy!

Linoleum, umele osvetlenie, rady uzkych skriniek po chodbach.... a strelba. Obraz typickej americkej skoly? Zda sa, ze v dnesnej dobe ano.

Pred par dnami som na filmovom festivale videla snimku Slon (Elephant), ktoru natocila legenda americkej nezavislej kinematografie Gus van Sant, a priznam sa, uz davno mi v kine nebolo tak zle od zaludka. Nemala som traviace problemy, len som sa jednoducho citila zufalo z toho, coho je niekto schopny sa dopustit na inej ludskej bytosti. S chladom a bez lutosti vziat ludsky zivot, akoby to bola pocitacova hra... Reziser sa totiz inspiroval asi najznamejsim pripadom strelby na skole v USA z roku 1999 - masakrom na strednej skole v Columbine. Nedaval odpovede, neanalyzoval, len digitalnou kamerou natocil jeden (ne)obycajny den v zivote americkej strednej skoly - den, ktory mnohym jej ziakom zmenil alebo ukoncil zivoty. Prave pouzitie rucnej digitalnej kamery robi tento film autentickym; dlhe zabery toho, ako niekto len tak kraca po chodbe mnohych irituju a nudia, ale ja som nic podobne necitila. Pacilo sa mi byt pozorovatelom, stat sa akoby neviditelnym svedkom tejto udalosti z viacerych uhlov pohladu. Tiez bolo fajn, ze film sa nezameral ani tak na samotny akt nasilia ako na to, co sa pred nim dialo, ako ten den prebiehal. To, aky sa zdal byt vsedny a nakoniec prerastol v tragediu bolo vlastne upozornenim na to, aka tenka je hranica, ako malo staci...

Od zaciatku som vedela, ako sa to skonci a ze ma ziadny happyend necaka. Napriek tomu som cely film sledovala so zatajenym dychom a v napati. Silny filmovy (a ludsky) zazitok.

happy birthday to me

24.11.1988 o 6:58. Vtedy ma anjeli zniesli na zem. A kedze sa tu dnes nechystam venovat sentimentalite ani nostalgii, zanecham tomuto blogu tri odkazy na tri fajn stranky, ktore stoja za zamyslenie:

Rezignacia na dospelost

Born to work alebo Kratke a pesimisticke zhodnotenie situacie

10 dovodov na spokojnost alebo Tentoraz optimisticky

A na zaver zelanie:

Zelam si, aby moj zivot nebol zbytocny. Aby som tomuto svetu a ludom v nom (a najma tym, ktorych mam rada a bez ktorych si svoj zivot neviem predstavit) nieco priniesla, zanechala, nech uz to bude cokolvek. Aby moj zivot bol ako prechadzka po snehu - zostanu po nom stopy.

Zelena stuzka nadeje

Keby nebolo spomienok, clovek by neveril, ze raz bol stastny.

Nasa triedna mi tu moju prvykrat pripla 9.12.2005, co je uz takmer rok - a pre mna skutocne stuzkou nadeje bola. Ked som ju zaciatkom tohto roka nosila, prezivala som zatial najkrajsie obdobie svojho zivota. Veci mi krasne vychadzali. Prijali ma na skolu, kam som chcela ist; byvala trieda (konecne) aspon vzdialene pripominala skvelu partiu; lahko som preplavala maturami; zalubila som sa; vybrali ma na brigadu do Anglicka... A teraz mi to vsetko pripada tak strasne vzdialene. Kopec veci sa odvtedy zmenilo a v priebehu par mesiacov som z oblakov klesla az niekam pod zem. Viem, ze nie som jedina s problemami, ale kedze mam pocit, ze som doteraz mala pomerne lahky zivot, nezvladala som to, ked sa v lete nahle na mna nakopilo tolko katastrof naraz. Jasne, ako kazdy som si presla depkami, v puberte dokonca poriadnymi. Od nejakych 12 do 16 rokov som na tom bola fakt kadejako, a vacsinou kvoli kravinam. Ale to je iny pribeh. Teraz, ked nie som prave na vrchole zivotneho stastia, s laskou a radostou spominam na to 'stuzkovane' obdobie. A aj ked na to uz teoreticky nemam pravo, asi dva tyzdne dozadu som si ju predsa len zase pripla, lebo som sa chcela na chvilu citit tak krasne ako pred pol rokom. A naozaj to na okamih pomohlo. Viem, ze sa uz nic z toho nevrati, ale som vdacna aj za to, ze sa to vobec stalo. Teraz predo mnou opat stoja schody do neznama a ja sa chystam po nich vyjst. Uvidime, z ktoreho stupienka spadnem tentokrat.

30 Seconds to Mars - The Kill

Tak na tomto teraz ficim (okrem ineho :)) Projekt herca Jareda Leta s jeho braskom Shannonom vypalil lepsie, ako cakali - a aj ja si myslim, ze im to hra dost slusne. No a refren skratka ZBOZNUJEM!

P.S.: Ten mierne strasidelny klip je inspirovany hororom The Shining (Osvietenie), ktory natocil Stanley Kubrick podla predlohy Stephena Kinga. Odporucam.

Vcera som pri istej prilezitosti (ktoru nebudem dalej rozoberat) mala necakany zachvat optimizmu. Krasny... Na par okamihov som mala uzasny pocit, ze mozem dosiahnut vsetko, co si zmyslim. A nielen ja - my vsetci. Ze keby som si teraz povedala, ze napisem knihu, tak sa mi to podari. Ze ak budem chciet, jedneho dna budem tocit filmy v Londyne. Staci sa len na svoj ciel zamerat a robit vsetko pre jeho dosiahnutie. A hoci to mozno bol len momentalny a kratkodoby dojem, urcite stal za to. Je uzasne chvilu sa citit vsemohuco.

Ludia dosiahnu len to, co si vytycia ako ciel. Preto si treba stavat co najvyssie ciele. (Thoreau)

Nech zije verejna doprava!

Dnes som v autobuse cestou domov mala to "potesenie" sledovat na sedadle predo mnou prejavy naklonnosti jedneho strasne, ale fakt ze strasne zalubeneho paru. Teda, ak by sa termin 'prejavy naklonnosti' rovnal 'milostnej predohre'. Fakt. Nie som zatrpknuta ani neziarlim, naopak, vacsinou mi pohlad na dvojice tuliace sa k sebe zdvihne naladu, a niekedy sa dokonca sama pre seba pousmejem. Skor ako naladu mi to vsak tentokrat dvihalo zaludok. Zatial som nedospela do stadia, v ktorom by som bola schopna a ochotna stat sa svedkom milostneho aktu priamo v prostriedku verejnej dopravy. Krotte sa, ludia! Jasne, otazka znie: "Preco si sa tam teda pozerala?" Neverili by ste, ale take periferne videnie, to je vam velmi srandovna vec. A niekedy aj zakerna. Takze aj sebemensia snaha z mojej strany vyhnut sa nahlemu vciteniu sa do roly voyeura stroskotala. Nevadi, vsak to trvalo "len" tristvrte hodinku.

Ale aby som to vyvazila, dnes som zazila v trolejbuse bratislavskej MHD aj jednu fajn vec. Cestou z Rajskej na Nivy sedela nedaleko mna taka babicka ako z rozpravky. Mala sedive vlasy zopnute zelenou celenkou a v ruke drzala utlu knizocku, z ktorej si vacsinu cesty citala. Na tom by nebolo nic zvlastne, ale jej sa ta knizka tak nenormalne pacila, ze sa cely cas tak dobrosrdecne usmievala. Tak akosi detsky, naivne, az mi z toho bolo dobre na dusi. Ach jaj...

Dost bolo pribehov na dnes vecer, idem si uvarit caj.

Myslienky dna

Uz dlhsie si v PC zhromazdujem zaujimave citaty, a kedze fakt stoja za zamyslenie, a zaroven je v mojom zaujme aspon obcas aktualizovat tento blog, aj ked prave nemam o com pisat, budem ich tu pravidelne a v rozumnej miere davkovat. Nech to tu nie je take smutne...

.... Laska je nadherny dar vidiet cloveka takeho, aky nie je ....

.... Your eyes must do some raining if you're ever gonna grow ....

.... To, co ludia nazyvaju osudom, su vacsinou len ich vlastne hlupe ciny ....

.... Zosobas sa s takym clovekom, s ktorym sa rad zhovaras. Ked budete stari, rozhovory budu dolezitejsie ako vsetko ostatne ....

.... You can lead people to truth, but you can't make them understand it ....

P.S.: Anglicke citaty je skoda prekladat, lebo stracaju vyznam/poetickost, ale na poziadanie sa mozem pokusit aspon o volnu interpretaciu :)

...to jsou paradoxy...

Vravela: "Mna najskor uputaju oci."
A tak hladela dusiam do okien
a hladala to,
co snad kazda z dnesnych zien.
Nepodliehala farbe ani konkretnemu tvaru,
chcela skor cosi neurcite,
akusi iskru, neopisatelnu ziaru.
Hladala vytrvalo
a aj lubila velakrat,
presvedcila sa vsak,
ze aj ziara vie oklamat.
V ten osudny den vsak
kdesi natrafila na NEHO...

"Mna najskor uputaju oci," vravievala,
a nakoniec si vzala slepeho.

Svoju prvu "echt" vyplatu v zivote som minula na vylet do Oxfordu. A vobec ma to nemrzi. Nemam vo zvyku vylihovat necinne na plazi alebo minat kopec prachov na handricky v butikoch. Zivot je na taketo veci prilis kratky. Chcem ho prezit naplno, vidiet a stihnut co najviac, a jedneho dna, ked uz mozno nebudem vladat sama prejst ani do kupelne, si budem moct povedat "Ano, viac sa toho naozaj stihnut nedalo." Myslim, ze potom budem stastna.

? ? ?

"Jestli veris na duchy, tak musis uznat, ze te vidi. Je s tebou spojeny myslenkama. Duse se pohybuji rychlosti myslenky, takze je vsude, kde si vzpomene. Zatim je ale zmateny, protoze rychla smrt je pro duse sok. Chvilicku potrva, nez mu dojde, ze je mimo telo. Ale neboj, ostatni duse mu pomuzou. On se totiz citi jako driv, s tim rozdilem, ze nema telo a tim padem nema fyzickou bolest, ale jedina bolest, ktera duchum zbyva, je citova. Boli ho to, ze to boli vas vsechny kolem."

Neznasam bezmocnost....

Este stale sa pytam preco. Este stale sa kazde rano budim s nadejou, ze to vsetko bola len odporna nocna mora a vsetko je zase v poriadku. Este stale si to neviem plne uvedomit.

Faktom zostava, ze ty uz tu nie si. Len kvoli nepozornosti ci blbosti niekoho ineho... No bojim sa, ze dotycna sa trestu vyhne, a to ma trapi. Preco su ludia zbabele svine a nevedia niest zodpovednost za svoje ciny?

Dobre viem, ze nie som jedina zasiahnuta touto stratou. Sme v tom vsetci spolu ale nikto z nas to nevie pochopit. Preco ty? Mlady clovek, plny elanu, planov a chuti do zivota. Vravia mi, ze ti je takto lepsie, ale ja sa aj tak bojim. Co ak nie? Je to pre mna o to tazsie, ze uznavam teoriu chaosu. A tak si stale vravim, co keby som napriklad bola vtedy spravila toto alebo hento, alebo co keby si nieco ine spravil ty... Mohlo by to zmenit celu situaciu, cely tok zivota. A nemusela by som teraz plakat pri pomysleni na to, ze som ta naposledy videla pred troma mesiacmi.

Pozerala som si tvoje fotky z gympla a stale nemozem uverit, ze ten usmiaty, vesely chalan na nich sa uz usmieva len v spomiekach ludi, ktori ho mali radi. Ze jeho srdce uz dotlklo... Toto mesto uz nikdy nebude tym, cim byvalo, pretoze niektore miesta si bez teba skratka neviem predstavit. Mnozstvo veci mi ta neustale pripomina. Preco si mal tak rad motorky? Preco si v to rano nebol radsej niekde inde? Chcem odpovede. Chcem!

Veci, ktore som spravila a nestihla napravit, sa uz nikdy neodstanu. Chcela som si zachovat hrdost, no zachovala som si len hlupost. Dufam, ze si mi odpustil, pretoze som ti to uz nestihla vysvetlit.

Chcem, aby si sa tam, kde teraz si, mal krasne. Vsetkym nam tu budes nenormalne chybat, a aj ked sa o teba bojim, nezostava mi nic ine len verit, ze si niekde, kde je skvele, lepsie ako na tomto poondiatom svete, kde sekundy rozhoduju o zivote a smrti. Davam ti tymto posledne zbohom. Ty vies, ze na teba nikdy nezabudnem. Maj sa pekne, derbi.

Priateľstvo medzi pohlaviami

Prelozene z www.fajront.sk. A bohuzial, casto je to pravda.

Zena ma blizkeho priatela muzskeho pohlavia.

To znamena, ze on pravdepodobne ma o nu zaujem, a to je dovod, preco s nou travi tolko casu. Ona ho vidi zasadne len ako priatela. Vzdy to vysvetluje takto: "Si skvely chalan a mam ta rada, ale trochu inak."

Toto sa priblizne podoba pripadu, ked chlap ide na pohovor do zamestnania a tam mu povedia: "Mate vyborny zivotopis, odporucania a vsetky potrebne kvalifikacie, ktore vyzadujeme, ale nezamestname vas. Pouzijeme vsak vase udaje ako zaklad na porovnanie vsetkych ostatnych uchadzacov. Ale zamestname niekoho, kto je ovela menej kvalifikovany ako vy a pravdepodobne je aj alkoholik. A ak to s nim nevyjde, zamestname niekoho ineho, ale opat to nebudete vy. Aby sme boli presni, nikdy vas nezamestname. Len vam zcasu nacas zavolame, aby sme sa postazovali na cloveka, ktoreho sme zamestnali."

Zivot je prilis kratky

Mam kamaratku, ktora na popredne miesto v rebricku hodnot kladie hrdost. "Nevolaj mu ty", "Nepis mu", "Teraz je na rade on" a podobne. Iste, aj ja si sama seba cenim, ale ma to svoje hranice a ja som ochotna odpustat. Nuz a kamaratkina teoria prave nadobudla vazne trhliny. Kamarat mal totiz nehodu.

Nemam chut na dojak typu "americky film", kde hlavna postava sentimentalne analyzuje, co vsetko nestihla spravit, povedat, a ako ju to cele vlastne mrzi. Ale donutilo ma to zamysliet sa a potvrdilo moje davnejsie motto, ze zivot je prilis kratky na to, aby ho clovek premarnil hnevom, mrzutostou alebo urazenim. Naucte sa odpustat, lebo ked nejde o zivot, ide o h*vno. Naucte sa ludom hovorit, co k nim citite. Nenechavajte medzi sebou a "tym druhym" neurcity, hluchy priestor ani nevypovedane veci. Nikto z nas totiz nevie, na ako dlho tu je, a niektore slova jednoducho treba vyslovit, lebo uz mozno nikdy nebudeme mat prilezitost. A potom nas to bude mrziet...

Zamrznute opice a ich pribehy z anglickych predmesti

ARCTIC MONKEYS - kvalitny, energicky rock'n'roll v podani tychto sialenych Sheffieldanov ma kedykolvek dokaze zdvihnut zo sedavej polohy a donuti tancovat po izbe ako pominutu. Ale mne to nevadi :)

Drzi maloleti ochlastovia, slapky a ich zakaznici, trapne falosne miestne kapely, prebrate priatelky, divoka piatkova noc a nasledne posielanie neslusnych SMSiek svojej byvalej, malomestske pipky so solariovym opalenim a dvojcentimetrovou vrstvou make-upu, zatah v miestnej krcme a holky v klube, ktore sice nevyzeraju bohvieako, ale na jednu noc postacia. K vtipnym a vystiznym textom si este domyslite nadupany rytmus a melodicke gitary a vyjdu vam z toho cerstve hviezdy britskej pop sceny. Arctic Monkeys vratili Sheffield na hudobnu mapu sveta :)

A len taka mensia ochutnavka pre zaujemcov:

Spoznala som cloveka...

... a nikto mi nemoze zazlievat, ze som z neho bola uplne PAF. Vlastne este stale som.

Laska je pomala, ked odchadza, ale rychla, ked sa zjavi. Skor, ako som sa stihla spamatat z predosleho pripadu, som v tom lietala opat, a strasne intenzivne. Bol jednym z najzaujimavejsich ludi, akych som v poslednej dobe spoznala. A pritom bol prijemny a nevtieravy. Nemal chvastave reci, naopak, vedel rozpravat inteligentne a putavo, zazil neuveritelne veci, a vobec... Skratka ma to zasiahlo plnou silou. Liecba je zatial neuspesna.

Vdaka nemu a tomu, aky je, som nadobudla dojem, ze som uz co sa tyka vztahov vyrastla. Dozrela. Ze si zasluzim plnohodnotny vztah dvoch ludi, ktori vedia co chcu. Nad kopec veci, ktore by mi predtym mozno vadili, som sa povzniesla. S ostatnymi som sa rozhodla casom vyrovnat. Nahle a necakane som si uvedomila, ze napadne pripomina cloveka, s akym by som si vedela predstavit zivot. A tento necakany pocit sa dostavil teraz, ked mam sotva 18 rokov. Prekvapovala som sama seba.

Zistenie, ze uz vyse roka chodi s nejakou Zuzkou, mnou mierne otriaslo. No dobre, tak PORIADNE otriaslo. Na mojej situacii to vsak zatial nic nemeni. Chcem, aby bol stastny a ak mu ma k tomu pomoct nejaka ina, nech. Len dufam, ze si ho ta holka zasluzi.

O nikom konkretnom

Nemame si co povedat...
Tak budeme tu len tak stat
a tvarit sa, ze si rozumieme?
Mam snad pred tebou predstierat,
na niekoho, nieco sa hrat?
Obaja pritom vieme
ze tu sa nasa cesta konci –
v slepej ulicke nesplnenych predstav,
nad priepastou neprekonatelnych rozdielov.

Ja a blog - preco vlastne?

Blog je tichy kamos, ktory prijme vsetko, cim ho nakrmite, aj ked su to mozno somariny. Blog je psychiater neponukajuci odpovede. Blog je fajn sposob prezentovania vlastnych myslienok a tvorby. Blog su vyznania, osobne aj odpozorovane, a mnohe zostavaju nepochopene. Podla Petra Oslanca: "Som otcom blogera. Z jeho blogov som sa vela dozvedel o jeho vnutornom zivote. Rad by som ponukol podobnu sancu aj jemu." Blog dava moznost pisat o veciach, ktore by ste nahlas neboli schopni povedat, a snad aj prihovorit sa ludom, s ktorymi z roznych pricin uz neviete komunikovat.

Dlho som rozmyslala, ci s blogovanim zacat. Iste, je to fajn, mat miesto, kde mozete napisat takmer cokolvek, a snad aj dostat feedback(= spatnu vazbu). Ale ked pisete o istych osobnych veciach, lahko pridete k tomu, ze budete nepochopeni. Ucastnici pribehu nepochopia, co ste nim vlastne chceli povedat, alebo naopak neucastnici mozu nadobudnut dojem, ze su ucastnikmi. Ani jeden z pripadov nie je bohvieco.

Blog je okrem slobody aj riziko. Je dolezite si uvedomit, co ste ochotni riskovat, aby ste poskytli myslienkam volny "vybeh". Lebo niektore slova sa nedaju vziat spat.

Nuz co, nevydalo...

Robit nieco so svojim zivotom sa da vsade, aj v malom meste. Dokonca aj v tom miniaturnom. Ked si vsak clovek vsugeruje, ze to skratka nejde, tak to ani nepojde. Ak totiz odmietnes vidiet vsetky moznosti, ktore mas tam, kde sa prave nachadzas, neuvidis ich nikdy nikde a nic sa ti nebude zdat dost dobre.

Cely svoj zivot zijem v malych a este mensich mestach. 18 rokov. No uz o par mesiacov ma caka mesto miest, to (slovenske) najvacsie. Takmer neobmedzene moznosti, tolko, ze si clovek snad ani nevie vybrat. Nezdielam problem vacsiny ludi - strach z velkeho mesta. Strach, ze niekde zabludite, ze sa nebudete vediet zaradit... To nikdy nebol moj problem. Nezname miesta pre mna vzdy predstavovali akusi vyzvu, dobrodruzstvo, nieco, co treba poriadne preskumat a poobjavovat. Co tam potom, ak sa stratim. Ved sa znova najdem. Nemam problem ist niekam sama a zorientovat sa. Ale o inom som chcela...
Cely doterajsi zivot sa spolieham na to, ze jedneho dna "pojdem do sveta" a nieco dokazem. Budem mat miliony prilezitosti rozvinut svoju osobnost. Ale preco potrebujem, aby mi niekto tie prilezitosti daval? Preco si ich jednoducho neviem vytvorit sama? Som na to prilis leniva alebo prilis zbabela? Najblizsie pravde - oboje. Teraz, ked uz je na to prilis pozde, uvedomujem si, ze tych svojich niekolko "malomestskych" rokov som mohla vyuzit aj efektivnesie. Planov bolo dost, ach, kolko som si ja navymyslala veci! Kinove komando, skolsky casopis, filmovy klub, "teenagersky klub", divadelny klub, debatny klub, napisat knihu, naucit sa po svedsky... Ale neskoro je plakat nad rozliatym pivom. Musim skratka tie nevyuzite roky nejako dobehnut.

Takze teraz, ked uz konecne mozem robit (takmer) vsetko, sa uvidi, ci na to naozaj mam. Drzte mi palce.

untitled

Toto som napisala uz davnejsie.
S niektorymi vecami sa najlahsie vyrovnate tak, ze ich hodite na papier...


Pat rokov
Mam to za sebou
Bolo to strasne fajn a tak strasne falosne
Vztah s tebou na dialku
Bol si moj, nebol
A nic si o nas nevedel

Potichu odides
Zmiznes a zhasnes
A vsetko sa zda byt zasa fajn
No ked ma oslovis
Dotknes sa
Usmejes
Mam zas o jeden dovod viac plakat

Drzim sa
Bojujem
Viem, ze je to na mne
A aj tak s tym nemozem nic urobit
Coskoro pominies
No aj to ma trapi
A neviem ci to vies

Preco ma nenechas potichu zabudnut?
Preco snivas sa mi v noci?
Preco vies trpezlivo pocuvat?
A preco mas take oci?

Milujem....

... kofolu,
... vietor vo vlasoch,
... vonu noveho jasneho dna o pol piatej rano,
... totalne strelene napady Monty Pythonovcov a Aliho G,
... vsetky dobre spravy,
... dlhe cesty,
... hlas Matta Bellamyho, hudbu Thoma Yorka, texty Conora Obersta a vtipy Robbieho Williamsa,
... letnu burku a klopkanie dazda na okno,
... mlieko s medom,
... vonu starej kinosaly,
... stvrtkove vecery, ked sa snazim uhadnut, o com to zasa Pod lampou tocia,
... Londyn, a vlastne cele Spojene kralovstvo, sama neviem preco,
... pocit cerstvo umytych vlasov,
... prezeranie si starych fotiek,
... basnicky,
... oci Colina Firtha, ktorymi vie povedat tak vela,
... pohlad z vysky na krajinu,
... dlhe diskusie o comkolvek nad salkou horuceho caju,
... dotyky,
... ladovu kavu,
... vonu novych topanok a starych knih,
... spravnych ludi na spravnom mieste,
... bezcielne bludenie internetom, ked sa kazdu minutu dozvedam nieco nove,
... tenisky Adidas Superstar,
... filmy na CT2 a STV2,
... drobne radosti vsedneho dna,
... vonne tycinky,
... nezavislost,
... spanok,
... ked nahle pochopim vyznam textu pesnicky a uvedomim si, ze je vlastne tak trochu aj o mne,
... ked si napustim vanu, zapalim sviecky, pustim hudbu a hodinu mam od vsetkeho pokoj.

O zbabelosti

Slovami Gwen Stefani:

I’m another ex-girlfriend on your list
But I should have thought of that before we kissed

Zacalo sa to dost zhurta. Mozno preto, ze sa poznali uz davno. Koncom marca si veci vyjasnili cez icq, zaciatkom aprila padla prva pusa a coskoro v tom lietala. Ci v tom lietal aj on, to ona zhodnotit nevie. Fobiu zo vztahov, ktorou dlhe roky trpela, vytlacila tuzba po chvilke stastia a dobrodruzstva. A zdalo sa, ze tentokrat je to naozaj. Zo vsetkych stran pocuvala, ze si ma na neho davat pozor. Ale to ona velmi dobre vedela! Poznala ho dost dlho a dost dobre na to, aby tusila, co ju caka. Napriek tomu sa rozhodla dat novovzniknutej zivotnej situacii sancu. Ved predsa aj on musi raz dospiet, a ona verila, ze by to mohlo byt prave teraz a prave s nou. Naivka....
Jeden jediny clovek to nevidel tak cierne a ked sa o nich dvoch dozvedel, potesil ju uprimnym "Gratulujem!" Aka ironia, ze to slovo vyslo prave z ust osoby, ktorej kedysi davno (aj ked nechtiac) ublizila.

To, ze nemaju vela casu, vedeli od zaciatku obaja. Myslienka na jej planovane augustove stahovanie by len kazila to, co prave prezivala, a tak musela ustupit do uzadia. Cakala ich skuska dospelosti, a tak ani tych spolocne stravenych chvil nebolo vela. No ona sa s tym vedela vyrovnat. Nevnucovala sa, nevydierala, nekontrolovala. Chapala, ze okrem nej ma v zivote aj ine povinnosti a zaluby. Respektovala to a bola trpezliva, a verila jeho slovam, ze po maturach sa vsetko zmeni a budu stale spolu. Aspon ten jeden mesiac, kedze jej do toho este prisla aj letna brigada a jul mala stravit v zahranici. Ved co, potom je tu este august, leto sa julom nekonci... Milymi malymi gestami ju zas a znova utvrdzoval v tom, ze sa rozhodla dobre, ked mu dala sancu. Nevedela sa dockat juna, ich planovaneho "spolocneho mesiaca". Vtom vsak do toho prisli jeho prijmacky. Jasne, opat to chapala, ved predsa ide o jeho buducnost a ona mu nechce prekazat vo vzdelani. Dobre sa pripravi, spravi prijmacky a potom uz NAOZAJ budu spolu. Chyba jej, ale ona to vydrzi a pocka.
Tadaaaa, prijmacky su uspesne za nim. Zda sa, ze uz im nic nestoji v ceste. Jej to vsak neda a svoje dlho skryvane pochybnosti a otazky sa s nim rozhodne prebrat. Cez icq, samozrejme, ved neporusime tradiciu (a vlastne si ani nie je ista, ci by podobny rozhovor zvladla tvarou v tvar). Preco sa jej zda, ze su ini ako na zaciatku? Preco je to cele nejake cudne? Takto si to predsa nepredstavovala... Z neho ako z chlpatej deky vylezie, ze je mu to cele "blbe", ved ona predsa o dva tyzdne odchadza na mesiac a potom uz navzdy, a alibisticky jej polozi otazku, ci si ona mysli, ze to bude aj potom, na dialku, fungovat. Ona, samozrejme, uprimne prizna, ze nie. A su na mrtvom bode. Navrhne mu, ze po jej prijmackach sa o tom porozpravaju a on suhlasi. A medzitym sa spolu nebavia. Paf, koniec, the end. Ako lahko sa to konci...

Pokusam sa spomenut si, preco tento pribeh vo mne evokuje slovo zbabelost. Ach, ano! Zbabelost sa tu urcite v nejakej forme vyskytla. Potrebujem len pomoc pri jej identifikacii. Kto bol vlastne ten zbabelec? Ona, preto, ze hoci vedela, ze vztah na dialku nema po jej odchode nadej, nechcela (resp. sa bala) ho ukoncit, a zbabelo to chcela nechat na osud, alebo nim je on, prave preto, ze v osud neveril a vzdal to skor, ako to vobec skusil? Od zaciatku vedel, do coho ide. Vedel, ze o tri mesiace sa veci zmenia. Preco to bolo zrazu ine? Nahle si uvedomil, co sa vlastne deje? Nebol nahodou problem niekde inde? A ak ano, nebol zbabelcom prave preto, ze nedokazal priznat pravu pricinu, preco sa to muselo skoncit?

Najvtipnejsie na tomto pribehu je, ze na zaciatku sa bala ist do toho (ako uz mnohokrat predtym), a ked potom zacala naberat odvahu, zistila, ze mozno radsej ani nemala. Zda sa, ze „lubim ta“ je len hnusna fraza, ktora bola v tomto pripade vyuzita maximalne nemiestne.

P.S. Teraz, ked mas odo mna pokoj, mozes ist kludne robit toho au-paira nejakej 17-rocnej Anglanke. Mna tym uz nenastves.

Rozpravka

Kde bolo, tam bolo, pred priblizne 211 mesiacmi sa tu, v Rimavskej doline, narodilo dievcatko. Dievcatko, ktore dnes vystihuje vela pridavnych a podstatnych mien, no na zaciatok by mohlo stacit, ked vam o nej poviem len tolko, ze je predovsetkym introvertka. A tak pevne veri, ze ked uz to nezvlada so zivymi ludmi, aspon zcasu nacas sa od srdca vykeca tomuto blogu. Sudte, komentujte, kritizujte - bude len rada.